Lacinka

Lacinka jak skladovaja častka bielaruskaj movy i kuĺtury

9877-temp

Zołak (zolak) /2005/02/19/ u 01:50:00
Zołak (zolak) wrote in lacinka,
Zołak
zolak
lacinka

¤
Jan Maksimiuk prydumaŭ žycharam Padlašša novuju movu. Dakładniej, hrupu padlaskich havorak prapanuje nazvać movaj. Nazvy jašče niama. Litaratura ŭžo jość. Navat pierakłady jość. I nośbity...

Karaciej, heta doŭhi (ja ceły viečar pryśviaciŭ, kab pierakłaści jaho) ale važny artykuł. Mahčyma jon pačynaje niešta novaje. Va ŭsiakim razie ŭsim abaviazkova raju paznajomicca.

U mianie nazreła niekalki dumak, ale pačakaju ź ich abnarodvańniem. Cikava było b pačuć i Vašyja mierkavańni.
  • 4 comments

Deleted comment

Maja pieršaja reakcyja była padobnaj.

Deleted comment

Nu, kirylica j łacinka — tolki hrafičnyja vyjaŭleńni faktu jsnavańnia movy. Nia viedaju, ci z movy moža raźvivcca niejki nacyjanalizm.

Maja pieršaja reakcyja na hety artykuł była padobnaja da reakcyi palivaca, što heta šlach u nikudy. Na hajnowka.com.pl ja 16 lutaha napisaŭ, što liču hetkaje prydumvańnie movy niečym nakštałt pošuku apraŭdańnia adsutnaści nacyjanalnaj(biełaruskaj) śviadomaści žycharoŭ Padlašša, i što da adradžeńnia biełaruskaści heta nie viadzie.

Usio heta nibyta j tak, ale padlaskija biełarusy nia schilnyja atajasamlivać siabie ź biełaruskaściu ŭ čystym vyhladzie. Vierahodna ŭ vialikaj stupieni tamu, što hetaj biełaruskaści ŭ čystym vyhladzie prosta niama. A padlaskaja tutejšaść — jość. Jaje nia treba adradžać, jaje nieabchodna zachavać. Žyvy j namacalny prykład — jaudosia (namacalny ŭ sensie, što my jaje viedajem z lj), jakaja pry ŭsim svaim žadańni nia moža da kanca atajasamlivać siabie z nami, „biełarusami adtul”... I jana nie adna takaja. Zrešty, heta nia dziŭna. Takija fakty. Padzieł na my (tutejšyja, sa svaimi balačkami j vahańniami, kštałku „chto ž my **** takija?”) i jany (tamtejšyja, ź Biełarusi, jakija pryjaždžajuć da nas i chočuć znajści tut reliktavuju, nieskažonuju savieckaściu čystuju biełaruskaść, a jaje ž tut nikoli nie było!) zaŭždy byŭ i jość. Dyk u takoj sytuacyi sproba abjadnać havorki ŭ niešta bolš ci mienš adzinaje vyhladaje jak śmieły ale lahičny ruch. Moža narodu z hetaha j nia budzie.

Nia vieru ŭ toje, što taki pudlaski narod budzie bližejšy da biełaruskaha. Emansipacyja heta zaŭždy pošuk ułasnaha asobnaha šlachu. Zatoje vieru ŭ toje, što hety praces (a ideja J. Maksimiuka nia vyssanaja z palca, heta ž ahučańnie peŭnaj realnaści) narodzić siarod žycharoŭ Padlašša choć krychu sajuźnikaŭ našaj biełaruskaj łacinki. A heta ŭžo taja vartaść, dziela jakoja ja schilny padtrymać stvareńnie padlaskaj movy. Nadalej nie biaz skryhatu zubami, ale tak.